Uriah Heep: stále v plnom kontakte s tým, čo ich robilo veľkými pred 50 rokmi

Uriah Heep vydávajú album číslo 25 Chaos And Colour...

Zatiaľ čo si mnohí 75-roční užívajú šálku čaju a teplo papúč, gitarista Mick Box práve dokončil 25. štúdiový album s hard 'n' heavy kapelou, ktorú založil v roku 1969. Uriah Heep možno vždy budú chýbať mainstreamové uznanie a rešpekt, ktorému sa tešili Zeppelin, Purple a Sabbath, ale Boxovi chlapci nahrali viac skutočne skvelých albumov ako ktorýkoľvek z ich slávnejších kolegov, už len vďaka vytrvalosti a nadšeniu.

Najmä posledné štyri albumy Heep boli všetky chvályhodne kvalitné. Na albume Wake The Sleeper z roku 2008 povstali ako hammondkami nasiaknutý fénix, po desaťročí štúdiového mlčania a s obnovenou radosťou z vlastnej hudobnej identity. Odvtedy bolo všetko, čo kapela vydala, radosťou, s dokonalou rovnováhou retro bombastičnosti a drsného, oduševneného pesničkárstva, a najnovšia nahrávka Chaos And Colour nie je výnimkou.

Uriah Heep, ktorých jadro stále tvoria Mick Box, spevák Bernie Shaw a spevák a hráč na klávesy Phil Lanzon, sú tu jednou veľkou guľou hardrockovej energie. Progresívne výdobytky a prepychové aranžmány, ktoré definovali rané klasiky ako Look At Yourself a Salisbury, sú na rôznych miestach prítomné a správne, ale v jadre je to album energických, úderných hymien, kde vedú Boxove riffy a Shawov nestarnúci chrapľavý hlas.

Chaos And Colour uzatvárajú dva žiarivé skvosty čistej, nefalšovanej Heepness: otvárač Save Me Tonight sa rúti v niekoľkých tempách, vyzbrojený obrovským refrénom, kaskádovitými vlnami Hammondov a radostne zhovievavými vokálnymi harmóniami; veľké finále Closer To Your Dreams je nákazlivý vysokorýchlostný shuffle s inšpiratívnym posolstvom a množstvom švihu. Obe skladby svedčia o tom, že Uriah Heep sú stále v plnom kontakte s tým, čo ich pred 50 rokmi robilo veľkými, a s mladíckou energiou, ktorá je trochu strašidelná.

Medzi týmito stručnými hymnami je zvyšok albumu nepretržitým prívalom veľkých melódií a dômyselne prepracovaných piesní. Či už ide o poetickú pompéznosť skladby Hail The Sunrise, zúrivý, proto-metalový varovný príbeh Hurricane alebo symfonickú melodrámu osemminútovej You'll Never Be Alone, každá z týchto skladieb má šarm a podstatu.

A čo je ešte dôležitejšie, všetko to znie presne tak, ako by sa dalo očakávať, že budú znieť najväčší hardrockoví architekti po 50 rokoch: oddane, vášnivo, s množstvom nápadov a absolútne bez záujmu v dohľadnej dobe prestať.